Keď kreslí humor Ivo Chadžiev opäť býva u nás pod Tatrami pekne veselo. Talentovaný všestranný výtvarník Ivan Chadžiev (1975) z Podbrezovej, budúci výtvarný pedagóg.
Ivo Chadžiev konzumenta svojho vzácne výtvarného kultivovaného humoru dlho nehľadal. Šancu mu ponúkol obrázkový časopis Život. A účasť na výstavách a súťažiach, úspechy a ocenenia laické aj odborné (Nové Zámky), ho povzbudili a dodali mu zdravé tvorivé sebavedomie, ktoré ho posúva krok za krokom, pomaly a isto dopredu. Do ozajstného „kartún“ sveta sa zdarne katapultoval v r. 2010 svojou účasťou na úspešnom projekte Výtvarná pocta Adolfovi Bornovi, v spoločnosti takých veľmajstrov výtvarnej humornej skratky ako sú Močalov (RF), Ľ. Vaněk, Plotěná, Suchý (ČR), Dmitruch, Semedjajev (Ukrajina), Frankowski (Poľsko), Kisháziová (Maďar-sko), Feldstein (USA), Gľonda, Hudák, Jurko, Regítko, či Jakubec a Fiťma…
Bc. Ivo Chadžiev, študuje na Pedagogickej fakulty UMB – Katedra výtvarnej tvorby a edukacie, v Banskej Bystrici. Karikatúra nie je pre neho hlavným výtvarným motívom, skôr zaujímavým „art“ doplnkom a tvorivým ventilom.
Ivo už ako malý chlapec obdivoval kreslený humor v satirickom týždenníku Roháč a tiež všetky jeho celebrity – od Boženy Plocháňovej do Milana Vavra – mu boli vzormi. Karikatúra je pre neho autorská výpoveď mysle, určitá forma relaxu. Keďže má vrodený zmysel pre humor, snaží sa s ním podeliť s čo najväčším počtom ľudí. Svoju definíciu karikatúry nemá. Nechce byť plytký, nikoho nechce kritizovať ani urážať, iba pobaviť a potešiť. Tematicky sa zameral na človeka v dnešnom svete absurdít. Perspektívu mu dáva práve výtvarný humor. Kompozíciou a štylizáciou mu chce dať patričnú umeleckú hodnotu, aby mohol osloviť široké publikum, aj to najnáročnejšie. Klasickým a remeselným štylizovaným rukopisom – ceruzkou, perom, tušom, prípadne vyfarbeným akvarelom (dnes už aj upraveným na PC). Dnes už s obľubou sa venuje aj náročnejším kariportrétom, čiernobielym aj farebným, v ateliéri, ale neodolal ani pozvaniu kresliť naživo face to face v exteriéri (na spoločenských podujatiach)…
Brilantná kresliarska zručnosť, aj pri realistickom výtvarnom prejave, cit pre detail a farebné cítenie ho priam predurčujú ako ilustrátora kníh (aj diplomovka a mu ušla práve ilustrácia básnickej zbierky) – u robí ilustráciu a časopisov pre deti, ale aj komiksu, tak humorných príbehov, ako aj s náročnejším obsahom. Prvé ilustračné pokusy, stripy, ale i krátke komixové draw-miniatúrysú toho dôkazom.
Dnes jeho kresby nájdeme nielen v Živote, či Kocúrkove, TELEpluse, ale i ako ilustrácie poviedok v Katolíckych novinách… Najnovšie bol oslovený už k spolupráci aj šéfredaktormi týždenníka Slovenské národné noviny a mesačníka ExtraPlus…
Viac o jeho videní a chápaní samotnej karikatúry nám rád prezradil aj v “blitz“ odpovediach na moje zvedavé otázky:
Čím si Vás získala karikatúra?
V každom kreslenom vtipe bola nejaká pointa a pre mňa to bol priam celý príbeh. Už ako dieťa som mal dosť veľkú fantáziu. A tá mi zostala dodnes.
Mal by byť pekný, pracovitý, pobožný, poriadkumilovný a predvídavý. Ale to ja nie som! (ha, ha, ha)
A dobrá karikatúra?
Tej sa to netýka. Nemala by však byť plytká, hrubo urážajúca a s očividnými prvkami pornografie. Nesmie byť prehodené poradie bublín s textom, keďže v Európe čítame zľava doprava je to mierne mätúce.
Musí čo najvernejšie vystihnúť hodnotnú pointu, nezáleží či je čiernobiela, farebná, prepracovaná do detailov, alebo len pár – čiarová.
Kreslíte radšej pre diváka do tlače, alebo do súťažných prehliadok humoru?
Kresliť pre diváka je relax a zábava. Súťaž si vyžaduje viac ponamáhať mozgové závity a zároveň kalkulovať, že či to čo sa mi podarilo vymyslieť nie je príliš triviálne, aby som sa na súťaži nestretol s podobným spracovaním pointy, to sa tiež bežne stáva. Keď kreslím na súťaž, vlastne kreslím tiež aj pre diváka.
Aké sú vaše najbližšie umelecké plány?
Škola a diplomovka.
Zdroj: Pozitivní noviny Autor článku: Peter Závacký