Som chlapec zo Slovenska, z Kežmarku- mesta pod Tatrami. Teda skôr dedo (veď už máme s manželkou Helenkou sedem vnúčat).

Tak, ako iste všetci členovia klubu, aj ja som začínal čmárať už v detstve. Vo všetkých časopisoch som vyhľadával tie smiešne obrázky a obdivoval ich humor.

Od učilišťa v Havířove (banský strojný zámočník) som si pravidelne začal kupovať časopisy “Dikobraz a Roháč”.

Samozrejme, že som skúšal aj kresliť- a veľa!

Po vojenčine a návrate do Kežmarku, už ako ženatý som skúšal posielať svoje obrázky do “Roháča”. Smola!

Ale čmáral som ďalej. A potom už v “Novom Roháči” mi vtedajší šéfredaktor Viktor Kubal uverejnil prvé kresby.

Od tej doby prispievam do rôznych časopisoch (Nový Roháč, Huncút, Woloviny bez ofiny, Kocúrkovo… už menej Bumerang, dnešný Dikobraz a najnovšie mi niečo sem- tam uverejní aj “Tapír.”)

Uprednostňujem hlavne málo ukecané vtipy, alebo vtipy úplne “bez slov.”

Venujem sa aj kresleniu karikatúr,- či skôr takým- rýchloportrétom (kreslenie priamo fixkou a tieňovanie ceruzkou).

Ďaľšou mojou veľkou záľubou je gitara a skladanie pesničiek.

Od roku 2018 invalidný a teraz už aj skutočný “pravý dôchodca”.

…

Ukázky mé práce: